možno ešte vzťah, možno nie

Áno, písala som tu naposledy... no budú to asi 4 roky cca. A keďže som tu bola hlavne v prípade zamotanej hlavy a problémov aby som sa vyventilovala... som s5 a čudujem sa že nie skôr. Asi to bolo tým, že som sa tu nejako nevedela dostať. Rozmýšľam, ako by som nazvala svoj súčasný stav a nejak mi najviac v hlave behá slovo zúfalstvo. Zúfalstvo z mojich pocitov, mojej aktuálnej situácie.
Pred tými 4 rokmi sa začal jeden vzťah, vzťah, ktorý vlastne trvá dodnes, ak sa to dá ešte nazvať že je to vzťah a že trvá.. Pretože vzťah musia mať dvaja, a ja mám pocit, že som na to sama. Neviem či som sprostá a naivná, ak si myslím, že ak vám človek jeden deň vedie asi 10 minútový monológ o tom aká ste úžasná a aký je šťastný, že je so vami, ste to najlepšie čo ho v živote stretlo a chcel by s vami byť vždy lebo ho to robí šťastným a že na svadbe kde ste boli myslel len na vás.... tak ste šťastná a čakáte, že sa tak bude správať aj neskôr. No namiesto toho sa vám o deň dostane len informácia od niekoho cudzieho, po ktorej zistíte, že vám vlastne celý čas v niečom klamal. Keď mu to poviete, že o tom viete a hnevá vás, že vám neverí dostatočne na to aby vám aj povedal pravdu a zdôveril sa, tak jediné čo povie je NERIEŠ! a potom sa najbližšie dni nemá potrebu ani ozvať. Že vraj lebo nemal chuť to riešiť, keď si myslím že klamal.. A čo robil?
Milujem ho, ale zdá sa mi, že sa kumne správa ako k niečomu čo je, ale ak nebude, tak sa nič nestane. Bojím sa mu hocičo povedať, niečo po čom by mi mohol dokázať že mu na mne záleží, lebo moja skúsenosť je, že ak mu poviem, že je koniec, povie že dobre. Asi som hlúpa, no neviem si to bez neho predstaviť. Stále dúfam že to prejde a je to len kvôli problémom ktoré má, ale prestávam si to myslieť, človek je aký je a asi preňho nie som dosť dobrá aby si ma vážil. Hocikedy si poviem, že by bol s niekým iným asi šťastnejší a vedel by sa k inej správať inak...
Nemôžem opísať ani všetky svoje pocity, lebo mám pocit, že by ma aj tak nikto nepochopil, hlavne nie môj partner a zas by som sa musela zavrieť do kúpelne, aby nikto nevidel ako sa cítim v jednoizbáku kde sme 3-4 podľa hodiny...
Ale tak by som chcela aby som od partnera cítila teplo, lásku, ISTOTU, OPORU... Potrebujem to :(. Často mi je všetko strašne ľúto a chcela by som začať odznova, no to by sa muselo niečo zmeniť, narušenie dôvery je vo vzťahu strašná vec :(. Nemám sa ani kde vyventilovať, tak sa tu vypisujem, dopíjam sama fľašu už aspoň dva týždne otvoreného vína a začínam mať chuť byť minimálne pár dní mimo... úplne mimo

Zamyslenie sa nad významom známostí

Je zaujímavé, ako niektorí ludia naším životom prejdú bez jediného slova, niektorí sa zdržia - či už kratšie alebo dlhšie. Závisí to od toho, prečo sme ich stretli, akú úlohu zohrávajú v našom živote a čo nám to má do budúcna dať. Nikdy nevieme ako dlho sa dotyčný človek v našom živote zdrží. Či je to člen rodiny, priateľ, kamaráti alebo nový známy. No je jasné, že všetky známosti, vzťahy a spolužitia nás posúvajú a formujú k tomu aký sme, čím sa časom, vekom a skúsenosťami stávame. Či v dobrom, alebo aj v nie úplne najlepšom slova zmysle.

Nejak som na tieto myšlienky došla po tom, čo som premýšľala o osobe, ktorú ľúbim a o tom, akú úlohu zohráva v mojom živote. Dúfam, že to nieje jedna z tých krátkodobých úloh, a že cieľom nie je pocítiť chuť veľkého sklamania, ale konečne určitej istoty, lásky, pohody, porozumenia a spoločného bytia s človekom, na ktorom mi záleží najviac na svete.

Sme spolu pol roka snáď denne, máme spoločnú prácu, často spolu trávime voľný čas, aj viac dní a nocí za sebou ak sa dá. A aj keď ho už poznám celkom dobre, vrátane nedostatkov, ktoré máme každý, neviem si dni bez neho predstaviť.

A ešte keď si spomeniem na to, ako dlho sa mi páčil, zaujímal ma a chcela som ho spoznať..., po akom čase sa to stalo a čo ma to na začiatku stálo. Počúvať neustále odhováranie od trávenia času s ním, ohováranie jeho osoby, vyťahovanie všetkého zlého čo kedy spravil a nespravil... A to buď od človeka, čo ho ani nepoznal, alebo od človeka, s ktorým sa nerozišiel v najlepšom. No dotyční ľudia mali jednu smolu. Ten človek ma zaujal natoľko, že som sa odradiť nenechala, dala som na svoj pocit a dobre som spravila. Inak by som dnes nebola taká spokojná a šťastná, aká s tou osobou som. A preto by som bola rada, keby čas spoločného vzťahu nebol len skúšobný, pripravujúci ma na niečo iné v živote, ale bol by to, čo ma v živote čaká. Pretože to je to, čo chcem... 

Opis posledného obdobia a letného voľna

Po dlhej pauze som sa rozhodla zas niečo napísať... Od mája prešlo veľa času, no nič také podstatné sa nezmenilo. Akurát som spromovala, čiže mi pribudli dve písmenká pred meno aj s bodkou. Píšem ako by som to spravila ľavou zadnou no úplne jedno mi vtedy všetko nebolo... Ale bola som dosť podporovaná od okolia, moja láska dokonca nespala noc pred štátnicami-a ja som spala celkom v pohode - stresovala som kus až tam :). Ale nečudo keď každý hovoril ako dlho sa učil a že to ešte nevie a moja dĺžka učenia bola asi hmmm, desatina z niektorých. Tak som mala chvíľu depku, ale toľko som sa tomu nejak odmietala venovať.. mala som aj iné veci na práci :).

No teraz možno dnes a zajtra budem trošku ja v tejto situácii obrátene. Moja polovička má zajtra skúšky z autoškoly, dosť sa tomu posledné dni venovala, tak zajtra musíme oslavovať aj keby traktory padali...

Leto sa pomaly končí, budem musieť ochvíľu na zápis na blbé inžinierske štúdium do ktorého ma každý núti, ale ja radšej ešte na to nemyslím a vybavujem si príjemnejšie veci z teplého obdobia. Napríklad Barcelonu, kde sme boli v júni. Bolo tam úžasne, je to veľmi krásne mesto, v ktorom by som rada strávila ešte aspoň týždeň - bol to pracovný výlet spojený s dovolenkou, ktorá prevažovala - a jedno šťastie, že umňa sa práca aj dovolenka aj súkromie prekrýva s mojou polovičkou, ktorá ani tam nechýbala. Mali sme super apartmán ešte s jedným párom, pochodili sme veľa pamiatok, vodný svet, aquapark, zoo s delfináriom, gaudiho záhradu, krásnu veľkú fontánu spievajúcu svietiacu(trošku iná ako košická)...

A inak sme tam šli letecky a ja som letela prvý krát konečne - a to deň po úspešne absolvovaných štátniciach na leteckej. Kvôli tomu som si aj prekladala štátnice, pretože okrem prvého dňa som bola celé skúškové odcestovaná. Čiže trošku zhonu nezaškodí, ale o to viac som si to tam potom mohla v kľude užiť.

Medzitým bolo trošku dovolenkovo u nás doma, lebo sa byt vyprázdnil z dôvodu dovolenky inej časti rodiny, tak som mala dva týždne pre seba a pre svoju lásku byt, čo by sa mohlo stávať častejšie. Síce som vtedy navarila toľko čo asi za celý život predtým nie :) ale vp. Preistotu nič také zložité. A samozrejme to bolo popri práci, neboli sme 2 týždne doma zavretí, čiže taký bežný život dvoch ľudí po čase...

Mali sme ešte pár výletov na záhradu, opekačku na alpinku a teraz naposledy cez víkend sme boli na chate kde bola super grilovačka, guláš, vínko a tak :)...

Ja som hlavne rada vždy keď niesom doma, alebo som doma sama - no nie tak úplne sama ;) ale mám pokoj od ľudí čo vždy niečo chcú, vždy niečo opakujú, kričia a podobne. Vtedy som pokojná a čím častejšie sa mi to stáva, tým viac si uvedomujem že chcem odísť z domu. A budem sa musieť začať snažiť, aby sa mi to aj podarilo v nejakom reálnom čase - podľa možnosti nie dlhom.

I´m so happy with you my love

Názov je dosť výstižný pre celý príspevok, ktorý už ani nie je tak potrebný, ale trošku to
rozvediem. Človek, o ktorom píšem, sa tu veľmi rýchlo nájde, pretože je len jeden. Jediný s ktorým som šťastná nech sme kdekoľvek, nech robíme čokoľvek... Hlavné je ak sme spolu. Človek, na ktorého som dlho čakala, no dočkala sa. Veľmi mi na ňom záleží a tento cit (zvaný láska) mi dáva každé ráno energiu na nový deň a pomáha mi prekonať aj nie najlepšie chvíle, keď mám pocit, že je všetko zle ....

Za hodinku mám oficiálne už 22 rokov a som rada, že už pomaly aj viem, kde by som chcela smerovať a s kým. No či to výjde tak, ako plánujem, ukáže čas. Nie že by som bola už taká stará, ale predsa nie všetko je v živote vždy úžasné a tak je dobré začať na tom pracovať čím skôr, aby tie črty budúcnosti boli vždy istejšie a plány reálnejšie.

To len také mierne zamyslenie sa ešte vždy 21 ročkného obyčajného dievčaťa, ktoré práve ide spať a vie, že keď sa zobudí, tak na ňu okrem dobrej práce čaká aj niekto, kto je dôležitejší ako všetko ostatné. A to je krásny pocit... Tak už len tá základná veta na záver - I´m so happy with you my love...

Krátka ventilácia zmiešaných pocitov

V poslednej dobe som tu nič nepísala. Nejak som to nemala zapotreby, no asi zas prišiel ten čas. Aj tak nemám čo lepšie na práci. Väčšinou, keď som nemala čo robiť alebo sa chcela vyhnúť niečomu čo musím robiť, som sa šla najesť, no teraz nemám chuť ani na to, aj keď som toho dnes veľa nejedla. Ešte aj to málo som vybehala na squashi. No môj žalúdok sa asi stotožnil s mojimi pocitmi a tak odmieta jedlo a nemá na nič chuť, podobne ako ja. Dokonca ani na čokoládu...

Mám dve nové topánky, čiže by som sa mala možno tešiť, no sú mi ukradnuté. Obyčajná hmotná vec, ktorá mi nenahradí to, čo mi teraz chýba. To mi vlastne nenahradí nič, ani keby som si teraz kúpila ešte 10 párov. To, čo by som chcela viem, že dnes už robiť nebudem... A je mi to dosť ľúto. No najskôr iba mne a sama s tým nič nespravím, tak len idem preflákať tento večerný čas a rozmýšľať nad nesmrteľnosťou chrústa...

Pár písmen po odmlke

Ako tak pozerám, už dosť dlho som tu ničím neprispela... Možno to bude tým, že sa tu viac odreagúvavam ak nieje všetko OK a nechcem svojimi problémami zaťažovať okolie. No v poslednej dobe sa nič také negatívne, s čím by som sa potrebovala vyrozprávať nedeje. Skôr naopak...

Aj teraz mám za sebou úžasný víkend, podobne ako minulý a aj keď je počasie nanič, ja sa mám fajn a za to všetko môže jedna osoba, ktorú som tu už vlastne spomínala v predošlých príspevkoch. Osoba, ktorá mi motá hlavu a spôsobuje úsmev na tvári. Osoba, s ktorou ma baví svet, nech už je akýkoľvek. Proste niekto, s kým som som šťastná keď je primne a ak nie je, tak mi chýba. Niekto s kým sa moje rána, keď sa zobudím vedľa, stávajú tými najkrajšími a objatie je mi liekom.

Tak ja len tak v skratke, aby ste sa o mňa nebáli ak to sledujete náhodou pravidelnejšie... Som v pohode. Viac ako v pohode :)

Chvíľka bez depresie

Neviem presne čo chcem týmto príspevkom povedať, len viem, že napriek tomu, že som priam neúnosne unavená (za posledné 3 noci som toho veľa nenaspala), chcem ho trošku nabiť pozitívnou energiou, ktorú v sebe pre zmenu mám.

Posledné dni boli dosť rušné, miestami náročné, no napriek tomu dobré. Ešte včera som mala kvôli jednej veci rozpísaný iný typ príspevku, nie tak pozitívny, o výčitkách a svedomí. Nie že by to už nebolo vôbec aktuálne, no keďže som ho nedopísala, v terajšom stave by som to už nezvládla vyjadriť tak precítene.

Vonku je krásne, práve na mňa dopadá cez pootvorené okno slnečný lúč, opaľujúci mi krk a mne je fajn. Chce sa mi spať, no ten pocit sa zatiaľ úspešne snažím ignorovať, pretože deň je príliš krátky na to, aby som ho prechrápala... Nie že by nebolo príjemné aj to, no niekedy to môže byť strata času, ktorý sa dal stráviť užitočnejšie, prípadne oveľa príjemnejšie.

Tieto riadky vlastne nemajú nijaké špeciálne poslanie. Snáď aby si niektorý nemysleli, že sa mám vždy depresívne, prípadne poďakovanie jednej osobe, ktorú som v posledných dňoch lepšie spoznala, aspoň si to myslím, a cítila som sa v jej spoločnosti veľmi dobre. Nad tým, aké následky bude mať naše zblíženie veľmi premýšľať nechcem. No keďže si myslím, že nič sa nedeje len tak, čas ukáže. Jedno, čo som si zas a znova overila je, že nie vždy treba dať len na prvý dojem, reči iných alebo jednoducho súdiť bez poznania, ale o tom možno niekedy nabudúce.